Steve Irwin: Chlapec, ktorý objímal krokodíly

Na šieste narodeniny dostal Steve pytóna. Bol to poriadny had a v ich austrálskom domove z neho mali radosť. Ocko Bob sa totiž zaujímal o plazy a mamička Lyn sa rada starala o zvieratá všetkého druhu.

Aj Steve mal zvieratá odmalička rád. Jednému malému krokodílovi dal meno Fred. Keď prišiel večer, sedával pri ňom s knižkou. Dokonca mu čítal rozprávky na dobrú noc.

Otázka pre dieťaAké zviera by si chcel mať doma ty? Aké by to asi bolo, keby to bol krokodíl?

Keď mal Steve osem rokov, rodičia otvorili v austrálskom Beerwahu malý park s plazmi. Mali v ňom aj ohrady s krokodílmi. Ocko do nich privážal tie, ktoré sa dostali príliš blízko k ľuďom. Tu pre ne bolo miesto, kde mohli byť v bezpečí.

Steve vyrastal medzi zvieratami, s ktorými sa väčšina detí stretáva len v zoologickej záhrade. Od ocka sa učil, ako sa k nim priblížiť, kam môže siahnuť a kedy si musí dať pozor.

„Krokodíly sa správajú tak, ako ich naučila príroda,“ vysvetľoval mu Bob. „Musíme ich rešpektovať.“

Keď sa človek priblíži, môžu sa brániť, a preto sa treba pri nich správať opatrne. Steve si ockove slová pamätal.

Už ako deväťročný pomáhal ockovi s odchytom malých krokodílov, ktoré sa priblížili k miestam, kde ľudia spúšťali lode na vodu. Aj malý krokodíl má však ostré zuby. Steve stál na brehu s lanom v rukách a pomáhal ockovi vytiahnuť krokodíla z vody.

Vtom voda vyšplechla a krokodíl sa vyrútil k nim. Steve zazrel otvorenú papuľu, zaprel sa do piesku a pevne zovrel lano. Spolu s ockom odchyt dokončili.

Večer pri večeri sa ho Bob spýtal: „Nebál si sa?“

„Hej,“ priznal Steve. „Ale krokodíl sa len bránil. Ja som bol na jeho území.“

Ocko bol rád, že syn chápe, prečo sa zviera bránilo. Aj keď krokodílom rozumel, musel byť pri nich stále opatrný.

Keď Steve vyrástol, pomáhal rodičom v ich zvieracom parku. Začal tiež natáčať, ako sa o krokodíly stará a ako ich chytá, keď ich treba premiestniť.

Pred kamerou bolo vidieť, ako veľmi ho tá práca teší. Zaobchádzal s veľkými hadmi, približoval sa ku krokodílom a ukazoval ľuďom aj jedovaté pavúky. Pritom stále vysvetľoval, čo si na zvieratách všíma. Keď ho niečo nadchlo, mával rukami a radoval sa tak nahlas, že sa to nedalo prepočuť.

Obzvlášť rád volal svoje „Páni!“ a upozorňoval na zviera, ktoré práve ukazoval. Chcel, aby si ľudia všimli, aké je krásne.

Niektorí diváci sa o neho báli. V televízii videli, ako blízko sa k nebezpečným zvieratám dostáva. Steve ich správanie dobre poznal a pri práci sa na tieto znalosti spoliehal.

Otázka pre dieťaČo by sa ti mohlo páčiť na krokodílovi, hadovi alebo pavúkovi?

Jedného dňa prišla do parku mladá žena z Ameriky. Volala sa Terri a zvieratá milovala rovnako ako Steve. Vzal ju na prehliadku a ukázal jej krokodíly. Terri si ich nadšene prezerala a chcela o nich vedieť viac.

Steve sa do nej hneď zamiloval. O osem mesiacov sa vzali a na svadobnej ceste robili to, čo ich oboch bavilo: chytali krokodíly a natáčali ich.

Spolu vytvorili televíznu reláciu Lovec krokodílov. Pozerali ju deti aj dospelí na celom svete. Spoznávali so Stevom a Terri zvieratá, ktorých by sa inak možno len báli, a sledovali, ako im manželia pomáhajú.

Steve vedel o krokodíloch, hadoch a pavúkoch rozprávať tak, že si na nich diváci postupne všímali niečo nové. Spoznávali, ako žijú a prečo sú pre prírodu dôležité.

Steve a Terri mali dve deti, Bindi a Roberta. Aj ony vyrastali medzi zvieratami. Odmalička videli, koľko starostlivosti zvieratá potrebujú a aké dôležité je správať sa pri nich opatrne.

Bindi sa postupne učila zvieratám rozumieť, mať ich rada a chrániť ich. Steve jej odovzdával to, čo ho kedysi učil jeho vlastný ocko: spoznávať ich správanie a dávať si pozor.

Veril, že keď sa ľudia o zvieratách dozvedia viac, ľahšie pochopia, prečo ich treba chrániť. Preto o nich toľko rozprával.

Steve s Terri podporovali záchranu zvierat aj ochranu miest, kde žijú. Založili organizáciu Wildlife Warriors a rozvíjali rodinný park, z ktorého sa stala Australia Zoo. Pomáhali tiež získavať prírodné územia, kde mohli zvieratá ďalej bezpečne žiť.

Radosť zo stretnutia so zvieraťom ho neopúšťala ani v dospelosti. Keď zazrel krokodíla, hada alebo pavúka, dokázal sa nadchnúť rovnako ako kedysi malý chlapec. Poskakoval, ukazoval a chcel sa o svoj objav hneď podeliť.

Zaujímali ho aj zvieratá, ktoré sa ľuďom zdali škaredé alebo desivé. Vysvetľoval, že hady lovia myši, pavúky chytajú hmyz a krokodíly majú svoje miesto v riekach. Život jedného zvieraťa súvisí so životom ďalších.

Vďaka Stevovi začali milióny ľudí lepšie spoznávať prírodu a starať sa o tvory, ktorým predtým nevenovali pozornosť. Bindi a Robert dnes v jeho práci pokračujú. Starajú sa o zoo, zachraňujú zvieratá a rozprávajú o nich ďalším deťom.

Keď niekedy uvidíš krokodíla v knižke alebo v televízii, možno si všimneš jeho šupiny, silný chvost alebo oči tesne nad hladinou. Steve sa naňho pozeral s rovnakým zaujatím, s akým sa pozeral na malého Freda, ktorému nosil knižku. Večer mu prečítal rozprávku a potom už bol čas ísť spať.