Marie Curie: Dievča, ktoré svietilo v tme

V ockovej pracovni stáli sklenené trubičky, váhy a zvláštne prístroje. Malá Manya sa na ne chodila pozerať a chcela vedieť, na čo slúžia. Tak v detstve volali Marie, poľské dievčatko, ktoré sa rado učilo. Mamička aj ocko boli učitelia a doma mali veľa kníh.

„Čo je to, ocko?“ pýtala sa.

„To sú vedecké prístroje, Manya. Pomocou nich môžeme objavovať tajomstvá prírody.“

Manya by tiež rada prichádzala veciam na koreň. Zaujímalo ju, ako príroda funguje, a učenie ju bavilo.

Jej rodina však prežila aj smutné roky. Mamička ochorela a zomrela, keď mala Manya desať rokov. Ocko sa ďalej staral o deti a rodina mala málo peňazí.

Varšava, kde žili, vtedy patrila k časti Poľska pod ruskou vládou. V škole sa obmedzovalo používanie poľštiny a vyučovanie poľských dejín. Doma sa však deti o svojej krajine učili ďalej. Ocko im čítal knihy a podporoval ich aj v matematike a prírodných vedách.

Keď Manya vyrástla, chcela pokračovať na univerzite. Varšavská univerzita však ženy neprijímala. Mohla sa učiť na tajných kurzoch, ktoré menili miesto, aby ich úrady neodhalili, ale želala si získať úplné vysokoškolské vzdelanie.

„To nie je spravodlivé,“ hovorila si pri predstave, že jej brat študovať môže a ona nie.

Vo Francúzsku bola Sorbona, kde ženy študovali. Na cestu a život v Paríži však Manya nemala dosť peňazí. Dohodla sa preto so staršou sestrou Broňou: najprv jej pomôže zarábať na štúdium medicíny a potom pomôže zase Broňa jej.