Bedřich Smetana: Chlapec, ktorý počul hudbu všade

„Čo počúvaš?“ pýtali sa kamaráti Bedřicha, keď sa vonku zase na chvíľu zastavil.

Chlapec načúval vtákom, vetru v korunách stromov aj potôčiku. Vo všetkých tých zvukoch počul hudbu. Niekedy stačilo ostať ticho a všímať si, čo sa ozýva okolo.

Bedřich vyrastal v pivovare v Litomyšli. Ocko tam varil pivo a mamička sa starala o početnú rodinu. Doma bývalo živo a z ockových huslí sa často ozývala hudba.

Bedřicha hudba priťahovala už odmalička. Počúval ju s veľkým záujmom. Keď muzikanti hrali na husle, flauty a ďalšie nástroje, všetko okolo preňho na chvíľu stíchlo. Bedřich ich pozorne sledoval a počúval, ako sa zvuky jednotlivých nástrojov spájajú. Hudba ho dojala až k slzám.

„Ocko,“ zašepkal, „aj ja chcem hrať.“

Ocko ho začal učiť, keď mal asi štyri roky. Jeho malé husle boli hnedé, lesklé a voňali drevom. Bedřich si ich pritisol pod bradu a prvýkrát prešiel sláčikom po strunách. Ozvalo sa tenké zaškrípanie, podobné myšiemu pišťaniu.

Spočiatku mu hranie veľmi nešlo. Cvičil však každý deň, ráno aj popoludní, a často pri husliach zostával až do večera. Niekedy sa susedia ozvali, že by už tiež radi spali. Postupne sa však z nesmelých tónov stávala melódia a Bedřich sa medzitým učil aj na klavír. Keď mal šesť rokov, verejne vystúpil práve pri klavíri.

Čoskoro skúšal aj vlastné drobné skladby. Z detstva sa zachoval kúsok veselej tanečnej skladby, ktorá sa volá Galop. Predstavoval si, ako sa pri tej veselej hudbe budú ľudia otáčať a tancovať.