Elvis Presley: Chlapec, ktorý spieval zo srdca

V malom drevenom domčeku v Tupele držala mamička Gladys svojho syna Elvisa a šepkala mu: „Si môj výnimočný chlapec. Máš v sebe lásku za dvoch.“ Narodili sa jej totiž dvojčatá, Jesse a Elvis. Jesse sa narodil mŕtvy. Elvis zostal bez bračeka.

Ako rástol, Gladys si všímala, ako rád počúva hudbu. Sotva sa ozvala pesnička, celé jeho telo sa chcelo hýbať, akoby mal v nohách pružinky a v hrudi bubon.

Rodina Presleyovcov bola veľmi chudobná. Ich domček mal len dve miestnosti a ocko Vernon pracoval, ako mohol, aby mali z čoho žiť. Napriek tomu peňazí často nebolo dosť. Niekedy večerali len fazuľu a Elvis nosil oblečenie, ktoré mu mamička ušila zo starých vriec. Spievať si však mohol pri pomáhaní doma aj cestou do školy, a tak bolo pesničky počuť všade, kade chodil.

Na jedenáste narodeniny si prial bicykel. Namiesto toho dostal malú lacnú gitaru. Bola trochu rozladená, ale Elvis z nej mal veľkú radosť.

„Mami,“ opýtal sa, „naučíš ma na nej hrať?“

Mamička to nevedela. S akordmi mu pomáhali príbuzní a ďalší ľudia, ktorí vedeli hrať. Elvis chodil za každým, kto mu bol ochotný niečo ukázať. Od jedného sa naučil akord, od druhého pár tónov, od ďalšieho celú pesničku. Postupne sa na jeho malej gitare ozývalo stále viac melódií.

Každú nedeľu chodil Elvis do kostola. Ľudia tam spievali nahlas, radostne a s tlieskaním. Niektorí pritom tancovali, iní mávali rukami. Elvis stál medzi nimi a počúval, ako ich hlasy stúpajú nahor. Všímal si, že hudba dokáže rozveseliť aj ľudí, ktorí majú málo peňazí a ťažký život.