Katherine Johnsonová: Dievča, ktoré počítalo hviezdy

„Jeden, dva, tri, štyri…“ Malá Katherine počítala schody cestou do kostola aj riad, ktorý doma umývala. V americkom mestečku White Sulphur Springs nachádzala čísla všade okolo seba. Bavilo ju zisťovať, koľko čoho je a ako čísla k sebe patria.

Raz stála vedľa mamičky, ktorá pripravovala koláč.

„Mamička, koľko lyžičiek cukru dávaš do koláča?“

„Tri, zlatko.“

„A koľko vajíčok?“

„Dve.“

„A keby si chcela upiecť dvakrát väčší koláč, koľko by to bolo?“

Mamička sa usmiala. Katherine skúšala, čo všetko sa dá s číslami robiť.

Učitelia čoskoro zistili, že sa v matematike rýchlo vyzná. Preskakovala ročníky a v desiatich rokoch už nastúpila na strednú školu. Bola mladšia ako ostatní, ale učenie ju tešilo a chcela pokračovať ďalej.

Vtedy to však pre deti s tmavou pleťou nebolo samozrejmé. V mieste, kde Katherine žila, sa pre ne vzdelávanie končilo ôsmou triedou. Kvôli rasovej segregácii nesmeli chodiť do rovnakých škôl ako biele deti.

„Ocko, ja sa chcem ďalej učiť,“ hovorievala Katherine.

Otec Joshua preto hľadal, kde by jeho deti mohli pokračovať v škole. Rozhodol sa pre mesto Institute, vzdialené približne dvesto kilometrov. Rodina tak musela kvôli ich vzdelaniu zmeniť svoj každodenný život.

Otázka pre dieťaMyslíš, že to bolo pre Katherininu rodinu ťažké? Čo všetko museli opustiť?

Katherine dokončila strednú školu ako štrnásťročná. Pokračovala na West Virginia State College, kde našla učiteľov, ktorí jej záujem podporovali. Jedným z nich bol profesor W. W. Schieffelin Claytor.