Henry Ford: Chlapec, ktorý chcel, aby mal každý auto

Henry vstával na michiganskej farme skoro ráno. Čakali naňho kravy, vajcia aj práca na poli. Doma bolo stále čo robiť. Práci sa nevyhýbal, ale nemal ju rád. Unavovalo ho, ako pomaly všetko ide a ako sa deň čo deň opakuje to isté.

„Musí existovať lepší spôsob,“ hovoril si.

Ako chlapec raz išiel s ockom po ceste, keď pred sebou uvidel niečo nezvyčajné. Blížil sa parný stroj na kolesách. Pohyboval sa vlastnou silou, bez koní, a z komína mu stúpal dym. Henry zoskočil z ockovho voza, aby si ho prezrel zblízka.

„Ako to funguje?“ pýtal sa muža, ktorý stroj obsluhoval.

Zaujalo ho, že sa taký ťažký stroj dokáže sám rozbehnúť. Chcel porozumieť jeho motoru, prevodom a jednotlivým súčiastkam. Neskôr si na to stretnutie dobre spomínal. Predstava vozidla, ktoré nepotrebuje kone, ho sprevádzala aj pri ďalšej práci.

Otázka pre dieťaVidel si niekedy niečo, čo ťa tak zaujalo, že si na nič iné nemyslel?

Rád tiež rozoberal a opravoval hodinky. Potreboval na to malé nástroje, a keď ich nemal, dokázal si ich upraviť z vecí, ktoré našiel. Pri pracovnom stolíku sa mu postupne schádzali hodinky priateľov a susedov. Nad ich drobnými kolieskami sa učil hľadať chyby a skúšať, čo pomôže, aby zase išli.

Ocko by bol radšej, keby Henry zostal pri hospodárení. Keď sa však syn rozhodol odísť za učením do mesta, nebránil mu. V šestnástich rokoch Henry opustil farmu a stal sa učňom v Detroite. V dielňach spoznával ďalšie stroje a učil sa zaobchádzať s náradím.