Roald Amundsen: Chlapec, ktorý spal s otvoreným oknom

Za otvoreným oknom padal sneh a do Roaldovej izby prúdil studený vzduch. Chlapec napriek tomu nechcel okno zavrieť. Pripravoval sa na cesty medzi ľadom, o ktorých čítal. Jeho mamička v nórskom domove sa bála, aby neprechladol.

„Roald! Zavri to okno!“ volala.

Roald býval s mamou, ockom a tromi staršími bratmi. Už ako chlapec čítal knihy o Johnovi Franklinovi. Ten sa vybral hľadať cestu cez ľad na severe, ale jeho výprava sa stratila a on sa už nevrátil. Roalda to rozprávanie zaujalo natoľko, že sa rozhodol hľadať tú istú cestu.

„Ja ju nájdem,“ hovoril si. „Ja tam dôjdem.“

Odvtedy spával s otvoreným oknom aj uprostred zimy. Myslel si, že si tak zvykne na mráz.

„Musím si zvyknúť na zimu, mami,“ vysvetľoval. „Musím byť silný ako ľadový medveď!“

Ráno behal po snehu a lyžoval po kopcoch. Trénoval znova a znova, pretože chcel, aby jeho telo dlhú cestu vydržalo.

Otázka pre dieťaAko by ti asi bolo v takej izbe, keď vonku padá sneh? Čo máš rád na svojej teplej postieľke?

Keď vyrástol, mama si priala, aby sa stal lekárom. Pripomínala mu, aké dôležité je liečiť ľudí. Roald ju poslúchol a išiel študovať medicínu. Na prednáškach sa učil o kostiach, srdci a pľúcach, myšlienkami sa však stále vracal k ľadu, snehu a polárnym výpravám.

Potom mamička zomrela. Roald zostal sám v izbe a rozmýšľal, ako ďalej. Vedel, že si priala, aby z neho bol lekár, on však túžil byť polárnikom. Rozhodoval sa medzi jej predstavou o jeho budúcnosti a vlastným želaním.