Jane Goodall: Dievčatko, ktoré rozumelo opičkám

Jane nosievala svojho plyšového šimpanza Jubileeho všade so sebou. Dostala ho od ocka, keď mala rok, a mala ho rada aj v dospelosti. Zaujímali ju však aj skutočné zvieratá: vtáky, červy a sliepky, ktoré mohla pozorovať doma v Anglicku.

„Raz pôjdem do Afriky,“ hovorievala Jane Jubileemu, „a uvidím skutočné opice!“

Rada si čítala príbehy o ďalekých krajinách. Postupne si začala želať, aby raz mohla ísť do Afriky, žiť tam medzi zvieratami a písať o nich knihy. Mnohým ľuďom sa to zdalo príliš vzdialené. Mamička však brala jej záujem vážne a podporovala ju.

Raz sa štvorročná Jane snažila prísť na to, ako sliepka znáša vajíčka. Schovala sa do kurína, potichu sa usadila a čakala. Nechcela sliepku vyplašiť, inak by sa nič nedozvedela.

Čakanie trvalo celé hodiny. Okolo bola slama a perie a Jane pozorne sledovala hniezdo.

Mamička ju medzitým hľadala a bála sa o ňu. Keď sa dcéra konečne objavila, nadšene rozprávala, čo videla. „Povedz mi viac!“ vyzvala ju mamička a nechala ju rozprávať. Všímala si, ako veľmi ju zvieratá zaujímajú, a jej zvedavosť neodháňala.

Pre Jane to bola malá skúsenosť s pozorovaním: ak sa chce o živom tvorovi niečo dozvedieť, musí mu dopriať pokoj a čas. Neskôr takto čakala oveľa dlhšie v africkom lese.

Otázka pre dieťaSchoval si sa niekedy niekam, pretože si niečo skúmal? Čo to bolo?

Keď vyrástla, nemala dosť peňazí na univerzitu ani na cestu do Afriky. Pracovala ako sekretárka a neskôr ako čašníčka. Jedného dňa jej napísala kamarátka, ktorá žila v Keni. „Jane, príď ma navštíviť!“ stálo v liste.